Vlkodlak // Angela Souly

10. května 2014 v 21:06 | Admin - Destiny |  Záznamy

Věk: 283 let
Druh: Úplný
Vznik: Narození
Rasa: Vlkodlak
Schopnosti: Teleportace, možnost přeměny na zvíře

  • V Z H L E D
Zelenooké dievča s tmavšími hnedými vlasmi. Obočie trošku vyššie ako sa v jej rodine patrí. Na sebe máva najčastejšie bledé tielka a krátke sivé nohavice. No jej obľúbené oblečenie je dlhší sveter po vrch kolien a svetlozelené rifle. Nosí svoj prsteň po matke,je na ňom malí nápis-Vždy s tebou. Prsteň sa pohyboval v celej histórií jej rodiny. Spolu s tým nosí asi štyri náramky,každý od otca alebo matky. Má menšie tetovanie na pravej nohe,v tvare mesiaca a hviezd. Má jazvu na ľavej ruke pri pleci,z bitky keď bola mladšia. V zime nosí tmavo-fialový šál a hnedkastý kabát. Najčastejšie má vlasy rozpustené,priamo do vetra ale niekedy ju zatne inšpirácia a spraví si iný účes. Nikdy by si nedala na seba niečo krikľavé alebo lesklé,nie je to jej štýl. Ona je taký domáci štýl.
  • P O V A H A
Celkovo spoločenská,prípadne priateľská. No výbušná,občas dosť agresívna,tvrdohlavá a mnohé ďalšie toho typu. Taktiež je to záchranársky typ,z časti. Rada pomáha,no iba osobám ktorým môže veriť. A v tom je podozrievavá. Snaží sa svoju povahu držať na uzde ale niekedy proste vybehne. Stáva sa že niekedy proste neprehovorí aj celí deň. No to iba výnimočne. Miluje noc. Hviezdy,mesiac to je proste jej. No spln znáša no nemá ho práve v láske. To že je vlkodlak ťažko v detstve znášala no teraz je s tým zmierená,že sa tak narodila. Je osoba ktorá proste povie svoj názor. Taktiež v nej prebýva odvaha. Málo kedy je v strese,nervózna či v strachu. Je naozaj ťažké ju vyľakať. Ak sa to niekomu podarí nedopadne dobre. Bojuje obratne no niekedy spraví chybný krok a musí z toho vyliezť. Ťažko prijíma pomoc,najradšej by bojovala sama. Nevie či z ochrany alebo z toho aby si niečo dokázala, že aj ona vie bojovať.
  • H I S T O R I E
Narodila sa celkom milej žene, ktorá ju nadovšetko milovala. Rovnako ako jej otec. Nevie presný rok ale pamätá si dátum. 15.Marca. Žili v pokojnej dedinke na severe,menom Swall. Žili na kraji takže sa starali o seba. To sa im zapáčilo. Otec chodil na lovi a ona s jej matkou pracovali v záhrade alebo šili. No každý večer si všetci traja sadli na verandu a pozorovali nočnú oblohu. Vdýchavali čerstvý vzduch a vôňu rodiny. Sledovali hviezdy. Pár krát sa im zadarilo uvidieť padajúcu hviezdu a niečo si želať. V tedy to vyzeralo dokonalo. Dni plynuli,zmenili sa na roky. No jedného dňa sa niečo udialo. Na dvere šesť krát niekto zabúchal. Bolo tam mnoho ľudí. Ona neovládla svoju zvedavosť a pozrela sa z okna. Pred ich dverami stála snáď celá dedina. Ona sa skrčila a pozrela na matku. Vyveďte tú vlkodlačicu! Slová sa ozývali celím domom. Ona ešte nevedela čo sa deje. Jej detský mozog to ešte nespracoval. Matka jej zavelila aby išla do svojej izby a zamkla sa. Nech neotvára dvere! Aj ak by hocičo počula nech neotvára dvere. Ešte pred tým ako odišla jej matka do rúk položila prsteň. Opatruj ho. Počúvla svoju mamu. Vošla do svojej izby a zamkla sa. Do rúk zobrala svojho zajačika a pevne ho držala. Ozval sa veľký hluk a ženské jačanie. Vyhŕkli jej do očí slzy. Na dvere začali mlátiť dedinčania. Zhrozila sa. Ako unikne?! Otvorila okno a spadla na tvrdú zem. Opodiaľ ležalo telo. Pomaly sa k nemu prikradla a zistila že je to jej otec. Začala nad ním plakať. On vyslovil len dve slová. Si vlkodlak. Ozývalo sa to celím jej vnútrom. Začula dupot nôh. Rozbehla sa do lesa. Ešte sa otočila,chcela vedieť čo sa deje. No jej dom už bol v plameňoch. Chcela zostať,plakať a pomstiť sa no musela uniknúť. Bežala asi tri dni kým sa dostala do ďalšej dedinky. Tam stretla ženu ktorá ju prijala za svoju dcéru. Vyzerala prívetivo.
Po roku u ženy sa jej žilo celkom dobre. Snažila sa zabudnúť na svoju rodinu. Uprostred noci sa budila na nočné mori. Žena vždy prišla a upokojila ju. Cez deň to však bolo horšie. Každý sa s ňou nerozprával a ignoroval ju. Ona nevedela prečo no raz sa to dozvedela. Pretože si vlkodlak! zakričal jeden z chlapcov. Ona zostala zamrznutá stáť. Začala ju hrýzť jedna, nie vlastne dve myšlienky. Kedy si po ňu prídu, a ako sa to dozvedeli. No ani na jednu nechcela vedieť odpoveď. Bolelo ju to. Nechcela žene ublížiť. Chcela odísť no žena jej povedala že jej nikto neublíži. Už len pre to že bola jediná doktorka v dedine.Ona to pochopila a zostala. Až pokým žena neumrela. Musela ísť ďalej, nechcela riskovať to čo sa stalo jej rodičom. Najprv stávala na kopci a hnusila sa sama sebe. Nezabránila toľkej smrti. A že pri ľuďoch necítila nič.Iba tak smútok a niekde dole v srdci pomstu. No po čase už sa s tým zmierila a išla ďalej. Prešla snáď všetky lesy ktoré poznala aj ktoré nepoznala až sa dostala pred tabuľku s upozornením. Na chvíľu zastala a premýšľala. Čo horšie sa jej môže stať? Pomyslela si a rozhodnuto sa vydala po lesnej čistine do neznámeho miesta.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama